Medička z Martina

Moja prvá myšlienka na úvodnú vetu tohto článku bola „long time no see“, no potom si vravím, že nebudem jazykový barbar a bolo by dobré dať niečo po slovensky. Tak vznikol názov tohto článku... Poviem vám úprimne, nemám náladu na vtípky. Nemám náladu na sarkazmus, ani na moju milovanú iróniu alebo trápny humor, ktorý niekedy vypúšťam do sveta. Dôvod? K tomu sa hneď dostaneme... Ako ste si mohli všimnúť, história z minulého roka sa nám opakuje. Naposledy ste odo mňa počuli pred 2 mesiacmi. Odvtedy nič a zo zákopov som sa vyhrabala až pred pár dňami, aby som aspoň čo-to zosmolila a mali ste čo čítať cez Vianoce. Minulý rok to bolo dosť podobné, akurát že vtedy to bola spočiatku lenivosť a potom snaha zahasiť na plné pecky horiaci dom (rozumej moje štúdium) vedierkom vody (rozumej učením sa na zápočty zo všetkých predmetov, keď sa zobudíš týždeň pred nimi, že vieš veľký trt) . Tento rok som vám nepísala z trochu iných príčin... Aby som to moc nerozma...

Čaute, čaute, čaute! 😊 Pomaly ale isto sa nám zjesenieva, dni sú kratšie a kratšie, začína byť pomaly zima jak v ruskom filme. Slabšie povahy ako ja príchod jesene oslavujú nádchami, kašľom, perami posiatymi horúčkami a podobnými šmakmi, ktoré všetci tak milujeme. Minule som načala obsiahlu letnú tému – moju stáž – a práve tá spomenutá zima, horúčky a kašle ma nútia myslieť na môj letný výlet o to viac. Do Talianska som cestovala s lekárničkou vyzbrojenou medecínkami na všetky vynájdené choroby ever, no v dnešnej dobe by ma nezachránila ani tá... Nič no, poďme sa venovať príjemnejším veciam. Do Talianska, konkrétne do Ríma som cestovala 31.júla. Stáž mi oficiálne mala začínať až o deň neskôr, no keďže som chcela ešte pobehať Rím a neskôr ma čakala 9 hodinová cesta nočným vlakom, stíhala som to jedine takto. Neskôr som sama prišla na to, že to vôbec nebol zlý nápad. Výlet sa mi začínal prvou výzvou – mala som po prvýkrát v život...

Milí čitatelia, všeobecne panuje názor, že štúdium medicíny je vysoko náročné. S tým sa nedá nesúhlasiť. No taktiež panuje aj názor, že keď študuješ medinu, tak ti zaberá všetok tvoj voľný čas a nemáš šancu si vyčleniť nejaké tie minútky z dňa na iné aktivity. Ak sa to aj náhodou stane, tak tvoje štúdium veľmi utrpí. Neviem, kto tieto reči vymýšľa, no poviem vám jedno - JE TO BULLSHIT JAK DELO. Práve jednej z mojich voľnočasových aktivít by som chcela venovať tento príspevok. Viem, ste zvyknutí, že vám píšem len o medicine-related veciach, no rada by som vám ukázala, že aj ja som len človek, že aj keď študujem medicínu, tak nesedím nad knihami 24/7 a že na veci, ktoré milujem si vždy čas nájdem.   Tento post vám píšem plná endorfínov. Aj keď som sa ráno zobudila ubolená, tak napriek tomu šťastná ako blcha. DRAHÍ MOJI, JA SOM TOTIŽ VČERA ZABEHLA SVOJ PRVÝ POLMARATÓN V ŽIVOTE! Stále tomu neverím, stále mám zimomriavky len čo si na to pomyslím. J...

Aj keď som úvod k tomuto článku mala napísaný už nejaký ten piatok (vážne), tak som sa rozhodla, že napíšem nový. Čo ma k tomu prinútilo? Zúfalstvo predsa. Je druhý týždeň výučby a ja už teraz neviem, kde mi hlava stojí. Blížia sa pitvy a tisíc vecí, ktoré na ne musím vedieť, do toho ešte každo-týždňové testy z fyzioly a biochemky. Keďže sa snažím udržovať fit aj mentálne aj fyzicky, tak do toho všetkého sa snažím zladiť ešte aj chodenie do fitka a ako sa tak blíži MMM v Košiciach, tak vrcholí aj môj polmaratónsky tréning. S týmto všetkým, čo som si navarila, je fakt sranda stíhať všetko. Nie je to nemožné, no jednoznačne je to trošku náročnejšie ako keby som len celé dni chodila do školy a domov a potom celé poobedia presedela na zadku pri knihách. Nesťažujem sa, len sa snažím ukázať, že sa dá všetko, keď sa chce, no treba sa pripraviť na určitú dávku adrenalínu, či to všetko dáte. :D Ako tu tak sedím s kotlíkom čaju (má pol l...

Milí moji čitatelia, prihováram sa Vám dnes už ako druháčka... Zápis za mnou, ubytko vybavené, knihy požičané (áno, áno, podarilo sa mi uchmatnúť ešte nejaké-tie šalátové vydania). A teraz len sedím na gauči a neviem, čo so životom. O druháku sa u nás hovorí, že vraj je to najťažší ročník. Ešte vždy sa určite nájdu špekulanti (najmä z iných fakúlt ako lekárskych), ktorí by ma vysmiali, keby som im povedala, že ma čakajú 2 skúšky v zime a 3 v lete (citujem: „a to je medicína? S 2 skúškami? To potom môže byť doktorom už každý.“), no ja sa príliš nesmejem. Čo ma to teda čaká? Anatka s histolou v zime, biochemka, fyziola a imunológia v lete. Zainteresovaní vedia svoje, nezainteresovaní vás vysmejú, že toho máte žalostne málo (LOL). Okrem fajnových kombinácií skúšok ma čakajú ešte ďalšie veľké veci. Predpokladám, že nič ma viac nepreberie ako test na každom cviku z fyziológie v pondelok ráno, detto s...

Toto boli myšlienky, ktoré sa mi preháňali hlavou každé ráno predošlého týždňa. Po dlhej dobe som si konečne dopriala poriadny spánok a keďže to bolo niečo, od čoho som si za posledné týždne dosť odvykla, ráno som sa budila pomerne dezorientovaná. Najskôr som nechápala, na kieho otca som si nenastavovala budík, však je preboha skúškové a ďalej mi nebolo jasné, prečo so sebou doma mám len minimum vecí, z ktorých by sa dalo učiť – snáď som nebola taká blbá a neprišla domov naprázdno. No a potom sa mi konečne začalo vyjasňovať... Veď ja už mám predsa poslednú skúšku za sebou. Keď sa budete baviť so staršími medikmi, tí vám určite povedia, že letné skúškové v prváku je veľmi ľahké. U nich to však bude názor, ktorý bude výrazne ovplyvnený skúškovými, ktoré prídu neskôr. Áno, porovnávať prvácke letné skúškové napr. s tými druháckymi, tretiackymi a vlastne všetkými ostatnými je úplne zbytočné, lebo vám za každých okolností vyjde, že letné prvá...

Počas uplynulých mesiacov som si začala všímať, že vás tu na blogu pribúda a pribúda. Keďže maturity sú v tomto čase už v plnom prúde a prijímačky sa neúprosne blížia, tak najväčšej obľube sa, pochopiteľne, teší môj článok o prijímačkách na med a hneď za ním článok s tipmi a námetmi, ako na med.:) Bez ohľadu na to, čo všetko sa podozvedáte – z môjho blogu, od kamarátov, či iných čertov-diablov, najpodstatnejšie je jedno – a nezáleží na tom, či sa pripravujete na maturu alebo prijímačky (prípadne tí, ktorí sú šikovní a nevymýšľajú do štvrtáku kraviny sa pripravujú na oboje 😊) – treba sa učiť. Môžete mať akokoľvek kvalitne urobený rozvrh, čo sa učiť, koľko sa toho učiť, kedy sa to učiť, väčšinou sa dostaví jeden fenomén... Ľudia ako ja v čase pred veľkými skúškami nabiehajú na špeciálny režim – málo spíme, naše stravovacie návyky idú dokelu a od rána do večera sa učíme. Každému je snáď jasné, že tento stav nie je dlho...

2 príspevky v jeden mesiac? Čo sú to za móresy? Rada by som vám povedala, že som si konečne vstúpila do svedomia a každú chvíľu si sadám za PC, aby som pre vás niečo vytvorila, ale to by som klamala nielen vás ale aj samu seba. Dôvod, ktorý ma prinútil naťukať tento príspevok bol jednoduchý – som si istá, že každý z vás o ňom minimálne počul a tí ostrieľanejší ho zažili aj na vlastnej koži. Ušiel mi vlak. Momentálne sedím vo Vrútkach na stanici a ďalší vlak mi ide až za 2 hodiny. Wifi tu nie je (aspoň o nej neviem), knihy som už z princípu nechala na intráku, v kufri mám X prázdnych dózičiek, fľašu vody a tašku špinavého oblečenia na opratie. S inventárom, ktorý som vám práve vymenovala, nie je mnoho vecí, ktoré by som tu mohla robiť. Aspoňže ma nesklamal PC (bodaj by aj nie, po výmene harddisku, o ktorej som vám písala pár týždňov dozadu by radšej mal šlapať ako hodinky, inak nech si ma nepraje). Zatiaľ, čo mi tu schne p...

V poslednej dobe tu akosi skapal pes... Nie, že by to tu predtým bolo nejaké veľmi frekventované, ale uznajte sami, čakať 3 mesiace na nový článok – toto sme tu ešte nemali. Napriek tomu, že titulok článku naznačuje, že moja trojmesačná absencia bola spôsobená skúškovým, tak mierne zavádzam. Počas novembra som si od písania dala menšiu pauzu a užívala si život študentský – party každý týždeň si začala vyberať svoju daň. Sem-tam som pofotila nejaké materiály, aby moje články neboli len nudné odstavce, ale aj farba tu a tam. Pomaly došiel december a veci začali naberať na obrátkach – 13. týždeň semestra sa niesol v znamení 2 zápočtov, 14.týždeň detto a v 15.týždni ešte jeden posledný. December bol teda zabitý od začiatku až (takmer) do konca. Povedala som si preto, že aspoň počas Vianoc si dám relax. Relax sa však nekonal... Vianoce som si neužila, pretože furt mi po rozume behalo to, čo ma čaká po nich. Učenie. Veľa učenia. 2.januára sa totiž začín...