3 TÝŽDNE MA NAHÁŇALI, AJ TAK MA NEDOSTALI. EŠTE MA 5 TÝŽDŇOV BUDÚ, AJ TAK MA NEDOSTANÚ!

Moja prvá myšlienka na úvodnú vetu tohto článku bola „long time no see“, no potom si vravím, že nebudem jazykový barbar a bolo by dobré dať niečo po slovensky. Tak vznikol názov tohto článku... Poviem vám úprimne, nemám náladu na vtípky. Nemám náladu na sarkazmus, ani na moju milovanú iróniu alebo trápny humor, ktorý niekedy vypúšťam do sveta. Dôvod? K tomu sa hneď dostaneme...

Ako ste si mohli všimnúť, história z minulého roka sa nám opakuje. Naposledy ste odo mňa počuli pred 2 mesiacmi. Odvtedy nič a zo zákopov som sa vyhrabala až pred pár dňami, aby som aspoň čo-to zosmolila a mali ste čo čítať cez Vianoce. Minulý rok to bolo dosť podobné, akurát že vtedy to bola spočiatku lenivosť a potom snaha zahasiť na plné pecky horiaci dom (rozumej moje štúdium) vedierkom vody (rozumej učením sa na zápočty zo všetkých predmetov, keď sa zobudíš týždeň pred nimi, že vieš veľký trt) . Tento rok som vám nepísala z trochu iných príčin...

Aby som to moc nerozmazávala, škola bola trošku masaker. Ak si pamätáte článok zo septembra, spomínala som vám nejakú fyziolku a biochemku. Anatku sme odbili v 4.týždni pitvami, k histole sa nevyjadrujem. Sú to práve fyziolka a biochemka, ktoré nám robia trošku vrásky. Predsa len, okrem Dušičiek sa nám oddych od každotýždňového učenia sa na tieto skvosty nekonal. Fyziolka sa celkom aj dala, no tá biochémia – jeden bulšit za druhým...

Keď už som si myslela, že som si v učení na každý pondelok a stredu našla systém, objavil sa nám ďalší error v systéme, ktorý mi všetko sťažil... Našiel sa Sheldon k mojej Amy (alebo Homer k mojej vnútornej Marge resp. Ross k mojej Rachel, ako je každému po chuti). V preklade: ja, čo som si vždy myslela, že skončím ako dáma so 40 mačkami, ktorá bude brať 24ky v nemocnici, lebo aj tak nebude mať za kým chodiť domov, som sa stala obeťou jedného fešáka. Viac ako 9 mesiacov sa ma snažil uštvať cez sociálnu sieť, potom sme sa konečne stretli a odvtedy to iskrí na všetky strany. Tie motýle v bruchu, ktoré mi spôsobuje mi akosi užrali z môjho „básnického čreva“ a ja som sa akosi nemala k písaniu. Toť príčina číslo 2, aneb ako sa nám Medička z MT prvýkrát v živote zaláskovala.

Do toho všetkého sa začal blížiť december... Čas Vianoc kedy sa musíte rozhodnúť, či ste tím Histo alebo tím Anat (pre nezainterestovaných: či patríte medzi tých, ktorí volia ako cestu predtermín z Histo a skúšku z anatky dajú niekedy koncom januára alebo či vrazíte všetku energiu na anatómiu, ktorú si dáte na začiatku skúškového a Histo až po tom, čo tú sviňu začínajúcu na A zdoláte). Situácie, keď sa snažíte nadrisliť syntézu cholesterolu, zatiaľ čo vám píše frajer sú celkom ošemetné samy o sebe, keď sa do toho pridá ešte snaha naučiť sa pár otázok z histoly, ojojoj... Áno, pridala som sa do tímu Histo.

A tu prichádzame na kĺb poslednej príčine, prečo som na vás kadila... Bolo to presne pred 3 dňami, čo som spravila svoju prvú skúšku tohto skúškového. Po 3 týždňoch, kedy som sa striedavo učila do školy, venovala frajerovi, chodila každý týždeň domov (a naši ma teda využívali ako pomocnú silu pri domácich prácach vždy, kedy som sa čo i len mihla v ich prítomnosti) a do toho sa učila tých 145 kravín  otázok plus 107 preparátov, som jedno pekné poobedie

odchádzala z Ústavu histológie a embryológie ako víťaz s Bčkom vo vrecku (trepem, s Bčkom v indexe predsa...). Nebudem falošne skromná a tvrdiť, že to bola malina rovnako ako nebudem zveličovať a tvrdiť, že to bolo nezvládnuteľné. Musím uznať, že embryola sa mi ako nezvládnuteľná spočiatku zdala... No potom som si porevala a keď som ju prechádzala tretíkrát, tak mi začala dávať zmysel. Ono veľmi veľa dokáže spraviť aj to, čo počujete z okolia. Deň predo mnou mali predtermín prví odvážlivci z našich radov, ktorých som stretla v ten deň na obede keď už mali po. Povedali mi, že sa na Ústave diali rôzne hrôzy a ja som z toho obedu odchádzala roztrasená ako osika. Na druhý deň som sa sama presvedčila, že ak sa človek učil, nemá ho čo prekvapiť a nemá sa čoho báť – a to platí pri všetkom, nielen pri histole...;)

Dneska si užívam 3.deň z plánovaných piatich dní voľna, ktoré si dávam pred tým, ako sa na plné pecky začnem venovať kamarátke anatke. Odhadujem to na 5 týždňov učenia, uvidíme, ako to vydá. Vychytala som tú najlepšiu skúšajúcu, dokonca aj termín mám fajn, takže teraz už len učiť sa, učiť sa, učiť sa, ako by povedal súdruh Lenin a budem dúfať, že šťastie bude stáť na mojej strane aj naďalej.

Touto cestou by som sa vám chcela poďakovať za to, že blog čítate (úprimne, ten počet návštev blogu za tento rok je absolútne šialený a nikdy by mi nenapadlo, že vás tu bude až toľko) a za vaše pekné maily, ktoré mi píšete. Vďaka vám viem, že nemárnim čas, keď si sem-tam za ten PC sadnem aj za iným účelom ako kvôli učeniu.

Užite si Vianoce, oddýchnite si, načerpajte síl v kruhu najbližších a vidíme sa v ďalšom roku.:)      

Šťastné a veselé.

S pozdravom,

Medička z Martina