Pozn. autorky: Klamlivý názov alebo skôr pokus o názov,
ktorý má šmrnc. Prvé DVA mesiace na medicíne by nezneli tak cool... Nehovoriac
o tom, že americkí vedci zistili, že každého zaujíma, čo sa deje
v PRVÝ: deň/ mesiac/ rok... To, čo je potom už netrápi nikoho. (Amerických
vedcov som si samozrejme vymyslela, ale poznáte to, ľudia veria všetkému, čo
americkí vedci zistili). Aby som ale povedala úplnú pravdu, tak tento článok by
som bola pridala aj skôr, ale môj počítač sa rozhodol nespolupracovať. Pred
dvoma týždňami sa jeho pevný disk na mňa vykašľal, od vtedy som obvolávala servisy
a oživenia sa dočkal až včera. Dvojtýždňový stav kómy sa však nezaobišiel
bez vedľajších diagnóz a počítač skončil s amnéziou – konkrétne som
prišla o všetky dáta, ktoré som v ňom kedy mala. To zahŕňa aj príspevky
na blog, ktoré som mala nachystané a čakali na uverejnenie. Preto odvčera
píšem ostošesť a zachraňujem, čo sa dá.
Veľmi rada by som vám priniesla nejaký pikantný príbeh
o začiatku môjho štúdia, ale začalo sa to zápisom – nič výnimočné, i keď
míľnik v živote to bol teda riadny. Pokračovalo to nejakým zoznamovaním a monitorované
obdobie sa zatiaľ končí zápočtami zo všetkého, čo sa len dá. Nebudem vám tu
teraz tlačiť do hláv ohrané kecy, akože to bol šok a pod. Šok to nebol,
všetko išlo postupne až sa to vygradovalo. Začalo sa to 5 týždňovým
ničnerobením, šlofíkmi každé poobedie, flákanicou kedy sa len dalo... Aj vy sa
však vyjavene pozeráte, prečo sa na každej (druhej) mojej fotke na blogu
nachádza anatómia od Čiháka? Okrem toho, že je fakt fotogenická to má pochopiteľne
aj logické dôvody – anatómia nie je prechádzka ružovou záhradou a preto sa
snažím využiť každú možnú príležitosť zblížiť sa s ňou, pretože zatiaľ
kamarátky nie sme. Môj problém bol v tom, že som si každý týždeň odtrpela
cviko v stredu ráno (odtrpela preto, lebo party u nás na intráku sú
väčšinou v utorky resp. stredy) a inak som sa na „kamarátku Anatku“
vykašľala. Koľkokrát som ju (aj vo svojej 2kilovej nádhere) trepala domov, že
sa niečo poučím, no nikdy neopustila kufor. Potom som sa koncom 5.týždňa semestra
spamätala. 7.týždeň sa blížil. Aj so svojimi 5 zápočtami. A tak som sa
začala mordovať. Laik vám povie, že prosím ťa, lebka je pár kostičiek, čo sa na
tom chceš učiť? Len zainteresovaní vedia, že áno, lebka je pár kostičiek, ale
keď každá z týchto kostičiek obsahuje hentaký processus, taký
tuber/tuberculum/tuberositas/protuberantiu, takýto foramen/aperturu/incisuru a XY
ďalších štruktúr. To už dá trochu námahy vštepiť si to do hlavy (a spomenula
som, že ak to napíšete latinsky gramaticky nesprávne, tak body dole? 😊
). P.S. Starší vám povedia, že lebka je ešte ľahká. 😊 Ponaučenie? Na všetky predmety môžeš kašlať,
ale anatku sa pre Kristove rany uč priebežne.
Ostatné predmety? Treba sa učiť, ale zvládame. Čo sa týka
latinčiny, pred zápočtom vám neskutočne vie pomôcť, ak sa učíte slovíčka z hodiny
na hodinu a teda si pred testom len opakujete (ak dostanete vyučujúcu,
ktorú máme my, tak vám ani nič iné nezostane – sme na VŠ a dostávame totiž
domáce úlohy učiť sa slovíčka a robiť si k nim cvičenia). Angličtina?
Angličtina je na smiech. Ako niekto, kto sa pravidelne umiestňoval na medzinárodných
súťažiach v písaní prózy po anglicky som angličtinu tento rok znenávidela.
Na našej angličtine pochopiteľne berieme medicínske témy. Deje sa to však spôsobom,
že to nikoho nebaví – aj tu hrá svoju rolu vyučujúca. Predmet môže byť
akýkoľvek úžasný a zaujímavý, ale keď dostanete vyučujúcu – blbku, tak
veľa vody nenamútite. Najväčšia sranda? Na našej škole je vraj trend vyhadzovať
prvákov na angličtine. Čo tam po tom, že prvák má spravené skúšky z odborných
predmetov ako je lek. Biofyzika, lek. Chémia, lek. Bio a latinčina, poďme
ho vyhodiť na angličtine. Angličtinári majú totiž pocit, že dobrý doktor je len
ten doktor, ktorý vie po anglicky. Najlepšie na úrovni angličtiny Filozofickej
fakulty UK, čo tam po nejakej lekárskej angličtine... Píšem „vraj“. Na skúšku
som zatiaľ nepáchla, no ak to bude niečo podobné našej výučbe, tak amen tma.
Naša vyučujúca od nás chce odslova-doslova definície z knihy (zmeníš jedno
slovíčko a body dole), nevadí, že dáš logickú odpoveď z textu, vzadu
knihy je predsa v odpovediach niečo iné, a tak. Všetkých nás to
náramne baví.
Čo sa týka biológie – ak sa tak nestalo na strednej škole, u nás
na fakulte sa z mikroskopu stane váš BFF práve na biológii. Každý pondelok
ráno na príjemný štart nového týždňa si vyrobíte/resp. dostanete preparáty
a potom sa už len bavkáte so skrutkami, hľadáte obraz a následne vypisujete
protokoly. Easy.
Biofyzika je dosť podobná – napriek tomu, že mikroskopy
nepoužívame, pozorujeme kadečo a robíme rôzne experimenty. A aj tu
samozrejme vypisujeme protokoly. Biofyza však nie je na vlas rovnaká. Biológia
je pohodová, no na biofyze sa aj skúša. Na každé cviko máme predpísané
kapitoly, ktoré sa musíme naučiť a aby to nebolo také simple, tak na
začiatku každého si nás preskúšajú. Nevieš odpovedať na 2 otázky po sebe? Dovi,
môžeš si cviko nahradiť. Aby to ale nebolo len bu-bu, tak za správne odpovede
sme aj bodovaní – na konci semestra sa body spočítajú a pripočítajú sa vám
k bodom z testu – podľa výsledného počtu bodov dostaneš koncovú
známku. Fair enough. Na obranu biofyzy však musím povedať, že konečne je to
fyzika, ktorá je k veci – žiadne bifľovanie vzorcov, ale metódy, ktoré sa
vám ako budúcim lekárom môžu zísť. Experimenty sú postavené na tom, aby ste
poznatky mohli využiť aj v praxi, nie sa len verklíkovať poučky. Ak by vám
však poučky a vzorce veľmi chýbali, nech sa páči – Bratislava a Košice
ich majú habadej.
Ako poslednú som si nechala chémiu. Nebudem to moc
rozpitvávať, vo svojej podstate je to predmet, ktorý máme len každý druhý
týždeň, no vychádza to zhruba tak, že vtedy zrovna píšeme test (reálny labák zažijeme
tak 2krát za semester). Testy sú 6otázkové (=6bodové), čo opäť môže v laikovi
vyvolať dojem, že je to gombička. Not so much, z prvého testu som mala 2
body (pretože nám vyučujúci povedal, že v krúžkovacích odpovediach je
viac správnych odpovediach - lol). Záver? Nenechajte sa oklamať tým, že
cviko je len každý druhý týždeň – ak budú vyučujúci chcieť, zrátajú vám to, či
to máte každých 7 alebo 14 dní.
Pomaly sme došli k záveru. Napriek tomu, že medicína je
škola, na ktorej sa učiť treba (asi ako na každej škole, že jo), všetko ide,
keď sa chce. Zvládli to iní, zvládneme to aj my. Dva mesiace asi ešte nie sú
dostatočná doba na to, aby som tu dávala motivačné citáty, ale niekedy aj tie
vedia pomôcť. Vždy sa nájdu študenti, ktorí vám budú tvrdiť, že medicína je
masaker. Ale kámo, keď už v prváku ideš nariekať, že je to masaker, čo
budeš robiť neskôr? Všetci starší nám hovoria, že prvák si treba užiť – so be
it!
P.S. Medicína v mnohých ľudoch vyvoláva dojem, že sme
ľudia, ktorí sa len stále učia. Poviem vám však tajomstvo – v Martine nie je
iného miesta, kde by to tak žilo ako na našom intráku. Starší vám to odôvodnia
jednoducho: „Vieš, prečo medici tak pijú? Lebo MAJÚ čo zapíjať!“ 😊
Pozdravujem,
Medička z Martina
Komentáre
Zverejnenie komentára