Toto boli myšlienky, ktoré sa mi preháňali
hlavou každé ráno predošlého týždňa. Po dlhej dobe som si konečne dopriala
poriadny spánok a keďže to bolo niečo, od čoho som si za posledné týždne
dosť odvykla, ráno som sa budila pomerne dezorientovaná. Najskôr som nechápala,
na kieho otca som si nenastavovala budík, však je preboha skúškové a ďalej
mi nebolo jasné, prečo so sebou doma mám len minimum vecí, z ktorých by sa
dalo učiť – snáď som nebola taká blbá a neprišla domov naprázdno. No
a potom sa mi konečne začalo vyjasňovať... Veď ja už mám predsa poslednú
skúšku za sebou.
Keď sa budete baviť so staršími
medikmi, tí vám určite povedia, že letné skúškové v prváku je veľmi ľahké.
U nich to však bude názor, ktorý bude výrazne ovplyvnený skúškovými, ktoré
prídu neskôr. Áno, porovnávať prvácke letné skúškové napr. s tými
druháckymi, tretiackymi a vlastne všetkými ostatnými je úplne zbytočné,
lebo vám za každých okolností vyjde, že letné prvácke im nesiaha ani po
členky... Keď sa však na letné prvácke dívam očami prváčky (vlastne už
neoficiálnej druháčky), tak vám poviem jedno – šunky som si jednoznačne
neváľala.
Som si istá, že ak by ste boli
ten typ, ktorému stačí prejsť, šunky ste si váľať mohli. Mne to však nestačilo...
Nie som vyslovene založená na Ačka, no viem, že moja hlava má na viac ako dávať
skúšky na Ečka s odretými ušami. A práve preto sa s nimi jednoducho
neuspokojím a snažím sa zamakať najviac ako sa dá. Pomalým, pohodovým
tempom som sa začala učiť už v máji. Spočiatku len skutočne zľahka,
v tom čase som ešte vždy chodila na cviká, sem-tam nejaké prednášky,
pravidelne do fitka, takže to učenie vôbec nebolo žiadne hardcore. Ako sa však
blížil 13., 14. a 15. týždeň semestra a s nimi zápočty a
postupne aj prvé predtermíny, veci začali naberať na obrátkach a ja som sa
učila viac a viac. Predsa len, mala som odvážne plány, že pri skúškovom,
ktoré začína 4.6. chcem poslednú (tretiu) skúšku robiť najneskôr 13.6.
Učila som sa, prokrastinovala,
a zase sa učila. Chvíľami mi to už poriadne liezlo na nervy, lebo vonku
bolo krásne, moji bývalí spolužiaci z gympla na IG dávali storky
o tom, ako si už chodia po výletoch a ja som ešte vždy sedela nad
knihami. Najťažšie asi ani nebolo to učenie samotné ako to stále presviedčanie
sa, aby som sa išla učiť...lol
Keby som chcela opisovať priebeh
každej jednej skúšky, asi by vás to veľmi nebavilo čítať, takže len v stručnosti.
Angličtina a biola boli vcelku fajn. Učiť sa bolo treba, no na oboch skúškach
bolo atmosféra nastavená tak, že len čo ste potiahli otázky, stres opadol (vo
väčšine prípadov). Rozpitvávať ďalej netreba, však uvidíte (ak sa k nám chystáte)
a tí, čo to už máte za sebou, to veľmi dobre poznáte 😊
Pre mňa osobne bola orieškom chémia.
Ja tupka som si ju dala ako poslednú a na učenie + opáčko som si nechala 6
dní. Dať to za 6 dní určite nie je nemožné, no mne to chvíľami prišlo ako nadľudský
výkon. Po 6 týždňoch učenia už som fakt potrebovala oddych a zamakať bolo
to posledné, čo sa mi chcelo. Viete, ako si študenti vždy delia skúšobné otázky do 3
skupín? Na tie, ktoré super vedia a mega si ich chcú vytiahnuť, potom sú
tu tie, ktoré sú priemerom, no a nakoniec je tu skupina otázok, ktoré sú
totálne kraviny. Okrem toho, že sa zle učia snáď nemusím pripomínať, že si ich
ani za nič nechcete vytiahnuť. Chémia bola špecifická. 90% otázok patrilo do
tej tretej skupiny... Takže preto chvíľami ten nadľudský výkon...
Každopádne, dala som to... Testom
som prešla bez väčších problémom (i keď počas čakania, kým nám dali zadania mi
nebolo všetko jedno). Ústna bola zas iný odvar – pôvodne som mala za to, že
lepšie otázky som si ani nemohla vytiahnuť, no skúšajúca ma presvedčila o opaku...
Chytala ma za slovíčka a dokonca som sem-tam mala pocit, že rozpráva viac
ako ja (pričom to mala byť moja odpoveď). Dokonca došlo aj k situáciám,
kedy mi tvrdila, že niektoré fakty hovorím odveci (pričom ja som ich bola
naučená presne podľa prednášok...). Nečudo, že mi teda počas odpovede stekali vodopády
potu po chrbte a ja som sa videla, ako idem na opravák. Keď sa ma následne
skúšajúca opýtala, či mi stačí B, prvých 5 sekúnd som sa nezmohla na slovo a potom
zo mňa vyšlo len „SAMOZREJME.“ Zapísala, a ja som celá vytešená odišla.
Je to tam. Už len 10 semestrov...
😊 (A skúškových, ktoré ani zďaleka nebudú také
v pohode, ako toto, že jo...). Teraz myslím však len na jedno - LETO JE TU! Tak si ho užite, lebo ja si ho veru užiť idem! (Pri tej príležitosti by som len načrtla, že počas leta tento blog nevyhasne - keďže sa v auguste chystám na medickú výskumnú stáž, čoskoro sa to tu zaplní príspevkami z nej - tak stay tuned!)
Majte sa,
Medička z Martina
Komentáre
Zverejnenie komentára