Preskočiť na hlavný obsah

Hlavne bez mentálnej ujmy na zdraví, ok?


Milí moji čitatelia,

prihováram sa Vám dnes už ako druháčka... Zápis za mnou, ubytko vybavené, knihy požičané (áno, áno, podarilo sa mi uchmatnúť ešte nejaké-tie šalátové vydania). A teraz len sedím na gauči a neviem, čo so životom. O druháku sa u nás hovorí, že vraj je to najťažší ročník. Ešte vždy sa určite nájdu špekulanti (najmä z iných fakúlt ako lekárskych), ktorí by ma vysmiali, keby som im povedala, že ma čakajú 2 skúšky v zime a 3 v lete (citujem: „a to je medicína? S 2 skúškami? To potom môže byť doktorom už každý.“), no ja sa príliš nesmejem. Čo ma to teda čaká? Anatka s histolou v zime, biochemka, fyziola a imunológia v lete. Zainteresovaní vedia svoje, nezainteresovaní vás vysmejú, že toho máte žalostne málo (LOL).


Okrem fajnových kombinácií skúšok ma čakajú ešte ďalšie veľké veci. Predpokladám, že nič ma viac nepreberie ako test na každom cviku z fyziológie v pondelok ráno, detto s stredajšími ránami a biochémiou. Neľutujem sa, len viem, že ma čaká skutočne zaujímavý rok... :)

Bez ohľadu na váš ročník, povinnosti a iné strasti vám želám veľa síl do nového akademického roka. Makajte, no nezabúdajte aj vypnúť (vo vhodnom momente, nie, že vás vypne počas testu z fyzioly). Športujte, partyujte, skrátka robte všetko preto, aby vám ďalší ročník ubehol bez ujmy na mentálnom zdraví a ja budem dúfať, že takto o rok vám na blog nahrám podobný príspevok s podnapisom: „prihováram sa vám dnes už ako tretiačka“.

Majte sa fajn a veľa zdaru 😊   

(P.S. Článok zo stáže tu už dávno mal byť, no momentálne je ešte len v progrese... Idem sa hanbiť do kúta. A vezmem aj notebook, aby som ten článok už konečne dokončila...)

Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Po vojne každý generál (kapitola: ANATÓMIA)

Milí čitatelia, Máme tu február... Ešte toť pred chvíľou som bola vytrasená ako osika, že mám pred sebou „krst ohňom“ v podobe jedného z najťažších skúškových ever a teraz je to už 9 dní, čo sedím doma a snažím sa spracovať, že som to dala. Prišiel február a s ním aj zaslúžené voľno – čo tam po tom, že po 9 týždňoch učenia mám voľna len 1,5 týždňa... Pre mňa je to to najzaslúženejšie voľno a som neskutočne vďačná aj za tých pár dní. Semester sa začína v pondelok. Aby sme nevyšli z cviku, hneď v pondelok nás (môj dvojkrúžok) čaká aj prvý test. A aby sme duplom nevyšli z cviku, v utorok nás čaká ďalší... Opustila nás anatómia a histológia, fyziola a biochemka žiaľ ešte nie – takže aby sme nezabudli, hneď prvé 2 dni semestra dostaneme bombu medzi oči v podobe typických testíkov z týchto dvoch skvostov. Moja stratégia? Obe sa plánujem učiť večer vopred. A prečo ten flákavý prístup? Lebo verte mi, p...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Prvý mesiac na medicíne

Pozn. autorky: Klamlivý názov alebo skôr pokus o názov, ktorý má šmrnc. Prvé DVA mesiace na medicíne by nezneli tak cool... Nehovoriac o tom, že americkí vedci zistili, že každého zaujíma, čo sa deje v PRVÝ: deň/ mesiac/ rok... To, čo je potom už netrápi nikoho. (Amerických vedcov som si samozrejme vymyslela, ale poznáte to, ľudia veria všetkému, čo americkí vedci zistili). Aby som ale povedala úplnú pravdu, tak tento článok by som bola pridala aj skôr, ale môj počítač sa rozhodol nespolupracovať. Pred dvoma týždňami sa jeho pevný disk na mňa vykašľal, od vtedy som obvolávala servisy a oživenia sa dočkal až včera. Dvojtýždňový stav kómy sa však nezaobišiel bez vedľajších diagnóz a počítač skončil s amnéziou – konkrétne som prišla o všetky dáta, ktoré som v ňom kedy mala. To zahŕňa aj príspevky na blog, ktoré som mala nachystané a čakali na uverejnenie. Preto odvčera píšem ostošesť a zachraňujem, čo sa dá.   Veľmi rada by som vám pri...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Prijímačky na medicínu

Dočkali ste sa! Nový príspevok je tu – i keď jemne nasiaknutý antibiotickým oparom, lebo povedzme si úprimne, tento martinský vzduch nemá tropické črty ani zďaleka. Pôvodne to začalo ako nevinný kašeľ, na ktorý by stačili aj voľnopredajné lieky, no karma je karma, nakoniec to skončilo ako zápal nosohltana hodný víkendovej pohotovosti. S malou dušičkou som klopala na dvere a modlila sa, aby ma nevyhodili – s kašľom sa predsa na pohotovosť nechodí. Nakoniec mi bolo povedané, že s banalitami typu kašeľ sa nechodí jedine na urgent, na pohotovosti ma privítali s otvorenou náručou... Nasadili antibiotiká (môj hrubý odhad je, že nejaké ekrazity, keďže lekárka hneď odporučila aj probiotiká) a ja som celá spokojná (vrámci možností) šla domov. Nadopovaná liekmi a naliata čajíkmi sa momentálne cítim len na 2 veci: buď driemať alebo prespať pol života. Keďže je mi jasné, že naučiť sa nenaučím asi nič, tak aspoň som vytiahla notebook a idem si trochu pos...
3 komentáre
Čítať ďalej