Preskočiť na hlavný obsah

Prokrastinácia na medicíne (+nejaká tá motivácia?)


Počas uplynulých mesiacov som si začala všímať, že vás tu na blogu pribúda a pribúda. Keďže maturity sú v tomto čase už v plnom prúde a prijímačky sa neúprosne blížia, tak najväčšej obľube sa, pochopiteľne, teší môj článok o prijímačkách na med a hneď za ním článok s tipmi a námetmi, ako na med.:) Bez ohľadu na to, čo všetko sa podozvedáte – z môjho blogu, od kamarátov, či iných čertov-diablov, najpodstatnejšie je jedno – a nezáleží na tom, či sa pripravujete na maturu alebo prijímačky (prípadne tí, ktorí sú šikovní a nevymýšľajú do štvrtáku kraviny sa pripravujú na oboje 😊) – treba sa učiť.

Môžete mať akokoľvek kvalitne urobený rozvrh, čo sa učiť, koľko sa toho učiť, kedy sa to učiť, väčšinou sa dostaví jeden fenomén... Ľudia ako ja v čase pred veľkými skúškami nabiehajú na špeciálny režim – málo spíme, naše stravovacie návyky idú dokelu a od rána do večera sa učíme. Každému je snáď jasné, že tento stav nie je dlhodobo udržateľný. Jedného dňa príde ten moment, keď sa vaša hlava vzoprie a vy začnete prokrastinovať – v skratke, začnete na to dlabať lebo sa vám už nechce a vaša hlava odmieta nasávať ďalšie (väčšinou „vysoko užitočné“) poznatky.



Aj keď som vám v minulom článku sľúbila, že čoskoro prídem s novým článkom, zase sa tak (očividne) nestalo – nemala som vôbec chuť do písania... Môžete teda 3krát hádať, čo ma podnietilo k tomu, aby som sa zrazu polepšila a niečo uverejnila. Prokrastinácia predsa.:)

Od začiatku mája som nasadila vražedné tempo – čaká ma predsa skúškové, ktoré bude široko-ďaleko posledné, ktoré budem môcť zbúchať za pár dní a urobiť si dlhé leto... Budúci rok to totiž nehrozí (a ani rok po tom, a ani ten ďalší...). Mala som vysoko odvážne plány, že spravím dve skúšky v predtermíne a poslednú týždeň na to. Ako plán fajn, v praxi je to uskutočniteľné len v prípade študentov-silných pováh (preklad: v prípade študentov so silnou pracovnou morálkou). Spraviť 3 skúšky behom týždňa a pol nie je nemožné - to by však nemohol existovať 14.týždeň semestra – AKA zápočtový týždeň. AKA zápočty zo všetkého. AKA zápočty, ktoré musíš urobiť, inak si z nich dáš v 15.týždni repete.:) A tu, milí moji, prichádza ten zádrhel. Chceš spraviť 5 zápočtov a zároveň urobiť 3 skúšky čo najskôr? Musíš makať.

Makala som... Prvé dva májové týždne som na študovni pomaly aj spávala (bez srandy, bola som tam častejšie ako vo vlastnej izbe na intráku). Tretí týždeň prišiel zlom – prestalo sa mi chcieť. Mobil som mala v ruke v jednom kuse, hľadala som spôsoby, ako sa učeniu vyhnúť – vlogy na youtube, vytrvalostné behy, instagram, nadmerné upratovanie izby... A tak. Prokrastinácia at its finest.

Momentálne začal 15.týždeň semestra. Mám za sebou 5 zápočtov – chémia, anatómia, biológia, histológia-test, histológia-preparáty. V štvrtok mám skúškový test z angličtiny, ak sa pošťastí, tak v piatok ústnu. Ďalší týždeň skúška z bio a ten ďalší z chémie.

Vonku je krásne, tato dennodenne nosí domov kýble jahôd zo záhrady a ja kysnem za stolom a učím sa. Aj tento článok je vlastne môj spôsob, ako prokrastinovať – ale aspoň môžem použiť výhovorku, že to bolo „funkčné“ prokrastinovanie. Veľmi dobre si pamätám tie časy pred rokom, keď som namiesto učenia na prijímačky lustrovala medické blogy a hľadala motiváciu tam. Nechcem, aby tento článok bol len zúfalý výlev, ale aby mal aj nejakú pridanú hodnotu. Tak že by sme sa vzájomne trošku namotivovali? 

Všetci, ktorí prežívate to, čo ja, uvedomme si jedno. Keď teraz zamakáme, potom to bude stáť za to. Vy sa dostanete na vysnívanú výšku a ja budem mať dlhé leto... To je snáď dostatočná motivácia, či? Učíme sa preto, aby sme sa dostali na vyšší level (na výšku, príp. do ďalšieho ročníka), aby sme sa koniec-koncov mohli učiť ešte viac.:D No treba si uvedomiť, prečo to robíme. Nech to je, čo chce, stojí to za to, nie? Ako som tak napísala tieto riadky, moja hlavička-makovička tomu pomaly začína veriť a mne sa vracia stratená chuť do učenia. Takže skutočne bol tento článok „funkčným“ prokrastinovaním.

Ponaučenie? Nabrúsme si zadky a poďme do toho! Pár knižiek nás predsa neodradí 😊

Držte sa 😊

Medička z Martina   

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Po vojne každý generál (kapitola: ANATÓMIA)

Milí čitatelia, Máme tu február... Ešte toť pred chvíľou som bola vytrasená ako osika, že mám pred sebou „krst ohňom“ v podobe jedného z najťažších skúškových ever a teraz je to už 9 dní, čo sedím doma a snažím sa spracovať, že som to dala. Prišiel február a s ním aj zaslúžené voľno – čo tam po tom, že po 9 týždňoch učenia mám voľna len 1,5 týždňa... Pre mňa je to to najzaslúženejšie voľno a som neskutočne vďačná aj za tých pár dní. Semester sa začína v pondelok. Aby sme nevyšli z cviku, hneď v pondelok nás (môj dvojkrúžok) čaká aj prvý test. A aby sme duplom nevyšli z cviku, v utorok nás čaká ďalší... Opustila nás anatómia a histológia, fyziola a biochemka žiaľ ešte nie – takže aby sme nezabudli, hneď prvé 2 dni semestra dostaneme bombu medzi oči v podobe typických testíkov z týchto dvoch skvostov. Moja stratégia? Obe sa plánujem učiť večer vopred. A prečo ten flákavý prístup? Lebo verte mi, p...

Prvý mesiac na medicíne

Pozn. autorky: Klamlivý názov alebo skôr pokus o názov, ktorý má šmrnc. Prvé DVA mesiace na medicíne by nezneli tak cool... Nehovoriac o tom, že americkí vedci zistili, že každého zaujíma, čo sa deje v PRVÝ: deň/ mesiac/ rok... To, čo je potom už netrápi nikoho. (Amerických vedcov som si samozrejme vymyslela, ale poznáte to, ľudia veria všetkému, čo americkí vedci zistili). Aby som ale povedala úplnú pravdu, tak tento článok by som bola pridala aj skôr, ale môj počítač sa rozhodol nespolupracovať. Pred dvoma týždňami sa jeho pevný disk na mňa vykašľal, od vtedy som obvolávala servisy a oživenia sa dočkal až včera. Dvojtýždňový stav kómy sa však nezaobišiel bez vedľajších diagnóz a počítač skončil s amnéziou – konkrétne som prišla o všetky dáta, ktoré som v ňom kedy mala. To zahŕňa aj príspevky na blog, ktoré som mala nachystané a čakali na uverejnenie. Preto odvčera píšem ostošesť a zachraňujem, čo sa dá.   Veľmi rada by som vám pri...

Prijímačky na medicínu

Dočkali ste sa! Nový príspevok je tu – i keď jemne nasiaknutý antibiotickým oparom, lebo povedzme si úprimne, tento martinský vzduch nemá tropické črty ani zďaleka. Pôvodne to začalo ako nevinný kašeľ, na ktorý by stačili aj voľnopredajné lieky, no karma je karma, nakoniec to skončilo ako zápal nosohltana hodný víkendovej pohotovosti. S malou dušičkou som klopala na dvere a modlila sa, aby ma nevyhodili – s kašľom sa predsa na pohotovosť nechodí. Nakoniec mi bolo povedané, že s banalitami typu kašeľ sa nechodí jedine na urgent, na pohotovosti ma privítali s otvorenou náručou... Nasadili antibiotiká (môj hrubý odhad je, že nejaké ekrazity, keďže lekárka hneď odporučila aj probiotiká) a ja som celá spokojná (vrámci možností) šla domov. Nadopovaná liekmi a naliata čajíkmi sa momentálne cítim len na 2 veci: buď driemať alebo prespať pol života. Keďže je mi jasné, že naučiť sa nenaučím asi nič, tak aspoň som vytiahla notebook a idem si trochu pos...