Preskočiť na hlavný obsah

Pitevný týždeň


2 príspevky v jeden mesiac? Čo sú to za móresy? Rada by som vám povedala, že som si konečne vstúpila do svedomia a každú chvíľu si sadám za PC, aby som pre vás niečo vytvorila, ale to by som klamala nielen vás ale aj samu seba. Dôvod, ktorý ma prinútil naťukať tento príspevok bol jednoduchý – som si istá, že každý z vás o ňom minimálne počul a tí ostrieľanejší ho zažili aj na vlastnej koži. Ušiel mi vlak.

Momentálne sedím vo Vrútkach na stanici a ďalší vlak mi ide až za 2 hodiny. Wifi tu nie je (aspoň o nej neviem), knihy som už z princípu nechala na intráku, v kufri mám X prázdnych dózičiek, fľašu vody a tašku špinavého oblečenia na opratie. S inventárom, ktorý som vám práve vymenovala, nie je mnoho vecí, ktoré by som tu mohla robiť. Aspoňže ma nesklamal PC (bodaj by aj nie, po výmene harddisku, o ktorej som vám písala pár týždňov dozadu by radšej mal šlapať ako hodinky, inak nech si ma nepraje). Zatiaľ, čo mi tu schne pot na chrbte (na to prídete, keď sa budete behom snažiť vyštverať na kopec, kde sa nachádza náš intrák, lebo sa na zastávke autobusu spamätáte, že ste si zabudli mobil s lístkom na vlak) a pochlipkávam kávu z Minit-u, aspoň vám zhrniem, ako asi vyzerá pitevný týždeň na našej fakulte, ktorý mám dneškom úspešne za sebou.:)



Pitvy. Pre laickú verejnosť je to nočná mora (keď som minulý týždeň kaderníčke povedala, že ma čakajú pitvy, tak len naprázdno preglgla a vydesene povedala, že to by ona nedala, že na to človek musí mať žalúdok), pre nás, študentov medicíny je to nevyhnutná súčasť cvík z anatómie. Jediná desivá vec na celej pitevni je úprimne, len ten smrad. Zmeska formaldehydu, etanolu a glycerínu nie je to pravé orechové pre čuchové bunky. Ešte šťastie, že čuchové receptory majú schopnosť rýchlej adaptácie a po čase už ten puch prestanete vnímať.

Ale to som predbehla. Pred tým, ako vám dovolia vziať skalpel do ruky vás čakajú dva dni, kedy strávite 4 hodiny denne na ústave anatómie počúvaním prednášok o inervácii, výžive a topografických priestoroch končatín (a pochopiteľne sa od vás očakáva, že danú látku sa naučíte a v stredu a štvrtok prídete do pitevne s tým, že máte šajna, čo kde leží a že niektoré štruktúry proste prerezať nesmiete – tomu kadáveru je to jedno, ale živému človeku by ste vašim neuváženým rezom mohli spôsobiť celkom prúsery). Prednášky nie sú také nudné, ako sa niekomu môže zdať, ale pochopiteľne, závisí aj od daného prednášajúceho. Každopádne sa oplatí si látku pozrieť dopredu, keďže denne sa preberajú aj 4 témy a keď nemáte poňatia, o čom sa točí, z tých prednášok nebudete mať nič – a to nechcete, keďže počas pitevného týždňa je každá hodinka vzácna.

Samotná pitevňa bola už iná káva. Sprvu sme prešli malým školením o tom, čo v pitevni áno a čo nie (skalpel sa nedrží ako príborový nôž ale ako pero – pre mňa celkom šokujúca informácia), v pitevni žiadne mobily, žiadne výbuchy smiechu... Vzdávame predsa úctu ľuďom, ktorí boli natoľko štedrí, že po smrti darovali svoje telá na vedecké účely, aby sme sa aj my, budúci doktori, mohli čosi naučiť. Navliekli sme si rukavice, vzali pinzety a skalpely a „party“ sa mohla začať. Ešte pred vstupom do pitevne som bola dosť odmeraná a rezať som nechcela – sprosto som sa chcela priživiť na robote mojich spolužiakov. Neviem, či to bolo tým smradom z pitevne alebo čo, ale po vstupe do pitevne a úvodných pokynoch som zhrabla skalpel a pinzetu a do kadáveru sa pustila medzi prvými. Za hodinku a pol sme vypitvali venu saphenu magnu v celej svojej dĺžke na dolnej končatine. Niekto sa možno čuduje, že čo nám na tom trvalo hodinu a pol, no jeden by neveril, aké sú pokožka, tukové tkanivo a povrchové fascie pevné a veru, vyžadovalo to veľa trpezlivej roboty, aby sme pitvali len saphenu magnu bez toho, aby sme prerezali všetko naokolo. Opäť platí staré dobré, kadáveru by to možno bolo jedno, ale živému človeku sotva.

Aby ste si však nemysleli, že učenie sa počas pitevného týždňa je na báze dobrovoľnosti, tak v piatok nás čakal test. A nie hocijaký, ale popitevný test, ktorý tvorí 25% známky. Preverili si nás nielen z teórie, ale čiastočne aj z praxe, keď sme dostali identifikovať 30 štruktúr končatín – z kategórií svaly, cievy, nervy.

Pitevný týždeň by som zhrnula ako celkom fajn zážitok. Nielen kvôli pitevni, ale aj kvôli tomu, že po zimnom skúškovom to bola studená sprcha, vďaka ktorej ste sa vrátili k učeniu – minimálne 6 hodín denne v študovni vás rýchlo vráti do reality. Poslednú skúšku som mala 22.januára a teda som do začiatku letného semestra mala 4 týždne ničnerobenia. Vďaka pitevnému týždňu som rýchlo vytriezvela a vrátila sa do brutálneho drislenia, ktoré anatómia prináša – čiže opäť sa mi potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Nehovoriac o tom, že to učenie je hneď o niečom inom, keď niečo vidíte naživo a nielen v knihe. V knihe máte nádherne farebne odlíšené artérie, vény a nervy, no hádajte čo – v realite asi ťažko. Pitevňa vám ukáže, že v tele je to všetko jednej farby a robiť tipos-bingo, ktoré je ktoré sa príliš neopláca – do tretice, kadáveru je to jedno, živému pacientovi not so much.

Mňa už teraz čaká zaslúžený oddych a hádajte čo, vlak mi ide za pol hodinku, čiže čas bol pekne efektívne využitý.:)

Držte sa,
Medička z Martina

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Po vojne každý generál (kapitola: ANATÓMIA)

Milí čitatelia, Máme tu február... Ešte toť pred chvíľou som bola vytrasená ako osika, že mám pred sebou „krst ohňom“ v podobe jedného z najťažších skúškových ever a teraz je to už 9 dní, čo sedím doma a snažím sa spracovať, že som to dala. Prišiel február a s ním aj zaslúžené voľno – čo tam po tom, že po 9 týždňoch učenia mám voľna len 1,5 týždňa... Pre mňa je to to najzaslúženejšie voľno a som neskutočne vďačná aj za tých pár dní. Semester sa začína v pondelok. Aby sme nevyšli z cviku, hneď v pondelok nás (môj dvojkrúžok) čaká aj prvý test. A aby sme duplom nevyšli z cviku, v utorok nás čaká ďalší... Opustila nás anatómia a histológia, fyziola a biochemka žiaľ ešte nie – takže aby sme nezabudli, hneď prvé 2 dni semestra dostaneme bombu medzi oči v podobe typických testíkov z týchto dvoch skvostov. Moja stratégia? Obe sa plánujem učiť večer vopred. A prečo ten flákavý prístup? Lebo verte mi, p...

Prvý mesiac na medicíne

Pozn. autorky: Klamlivý názov alebo skôr pokus o názov, ktorý má šmrnc. Prvé DVA mesiace na medicíne by nezneli tak cool... Nehovoriac o tom, že americkí vedci zistili, že každého zaujíma, čo sa deje v PRVÝ: deň/ mesiac/ rok... To, čo je potom už netrápi nikoho. (Amerických vedcov som si samozrejme vymyslela, ale poznáte to, ľudia veria všetkému, čo americkí vedci zistili). Aby som ale povedala úplnú pravdu, tak tento článok by som bola pridala aj skôr, ale môj počítač sa rozhodol nespolupracovať. Pred dvoma týždňami sa jeho pevný disk na mňa vykašľal, od vtedy som obvolávala servisy a oživenia sa dočkal až včera. Dvojtýždňový stav kómy sa však nezaobišiel bez vedľajších diagnóz a počítač skončil s amnéziou – konkrétne som prišla o všetky dáta, ktoré som v ňom kedy mala. To zahŕňa aj príspevky na blog, ktoré som mala nachystané a čakali na uverejnenie. Preto odvčera píšem ostošesť a zachraňujem, čo sa dá.   Veľmi rada by som vám pri...

Prijímačky na medicínu

Dočkali ste sa! Nový príspevok je tu – i keď jemne nasiaknutý antibiotickým oparom, lebo povedzme si úprimne, tento martinský vzduch nemá tropické črty ani zďaleka. Pôvodne to začalo ako nevinný kašeľ, na ktorý by stačili aj voľnopredajné lieky, no karma je karma, nakoniec to skončilo ako zápal nosohltana hodný víkendovej pohotovosti. S malou dušičkou som klopala na dvere a modlila sa, aby ma nevyhodili – s kašľom sa predsa na pohotovosť nechodí. Nakoniec mi bolo povedané, že s banalitami typu kašeľ sa nechodí jedine na urgent, na pohotovosti ma privítali s otvorenou náručou... Nasadili antibiotiká (môj hrubý odhad je, že nejaké ekrazity, keďže lekárka hneď odporučila aj probiotiká) a ja som celá spokojná (vrámci možností) šla domov. Nadopovaná liekmi a naliata čajíkmi sa momentálne cítim len na 2 veci: buď driemať alebo prespať pol života. Keďže je mi jasné, že naučiť sa nenaučím asi nič, tak aspoň som vytiahla notebook a idem si trochu pos...