Pitevný týždeň

2 príspevky v jeden mesiac? Čo sú to za móresy? Rada by som vám povedala, že som si konečne vstúpila do svedomia a každú chvíľu si sadám za PC, aby som pre vás niečo vytvorila, ale to by som klamala nielen vás ale aj samu seba. Dôvod, ktorý ma prinútil naťukať tento príspevok bol jednoduchý – som si istá, že každý z vás o ňom minimálne počul a tí ostrieľanejší ho zažili aj na vlastnej koži. Ušiel mi vlak.

Momentálne sedím vo Vrútkach na stanici a ďalší vlak mi ide až za 2 hodiny. Wifi tu nie je (aspoň o nej neviem), knihy som už z princípu nechala na intráku, v kufri mám X prázdnych dózičiek, fľašu vody a tašku špinavého oblečenia na opratie. S inventárom, ktorý som vám práve vymenovala, nie je mnoho vecí, ktoré by som tu mohla robiť. Aspoňže ma nesklamal PC (bodaj by aj nie, po výmene harddisku, o ktorej som vám písala pár týždňov dozadu by radšej mal šlapať ako hodinky, inak nech si ma nepraje). Zatiaľ, čo mi tu schne pot na chrbte (na to prídete, keď sa budete behom snažiť vyštverať na kopec, kde sa nachádza náš intrák, lebo sa na zastávke autobusu spamätáte, že ste si zabudli mobil s lístkom na vlak) a pochlipkávam kávu z Minit-u, aspoň vám zhrniem, ako asi vyzerá pitevný týždeň na našej fakulte, ktorý mám dneškom úspešne za sebou.:)

Pitvy. Pre laickú verejnosť je to nočná mora (keď som minulý týždeň kaderníčke povedala, že ma čakajú pitvy, tak len naprázdno preglgla a vydesene povedala, že to by ona nedala, že na to človek musí mať žalúdok), pre nás, študentov medicíny je to nevyhnutná súčasť cvík z anatómie. Jediná desivá vec na celej pitevni je úprimne, len ten smrad. Zmeska formaldehydu, etanolu a glycerínu nie je to pravé orechové pre čuchové bunky. Ešte šťastie, že čuchové receptory majú schopnosť rýchlej adaptácie a po čase už ten puch prestanete vnímať.

Ale to som predbehla. Pred tým, ako vám dovolia vziať skalpel do ruky vás čakajú dva dni, kedy strávite 4 hodiny denne na ústave anatómie počúvaním prednášok o inervácii, výžive a topografických priestoroch končatín (a pochopiteľne sa od vás očakáva, že danú látku sa naučíte a v stredu a štvrtok prídete do pitevne s tým, že máte šajna, čo kde leží a že niektoré štruktúry proste prerezať nesmiete – tomu kadáveru je to jedno, ale živému človeku by ste vašim neuváženým rezom mohli spôsobiť celkom prúsery). Prednášky nie sú také nudné, ako sa niekomu môže zdať, ale pochopiteľne, závisí aj od daného prednášajúceho. Každopádne sa oplatí si látku pozrieť dopredu, keďže denne sa preberajú aj 4 témy a keď nemáte poňatia, o čom sa točí, z tých prednášok nebudete mať nič – a to nechcete, keďže počas pitevného týždňa je každá hodinka vzácna.

Samotná pitevňa bola už iná káva. Sprvu sme prešli malým školením o tom, čo v pitevni áno a čo nie (skalpel sa nedrží ako príborový nôž ale ako pero – pre mňa celkom šokujúca informácia), v pitevni žiadne mobily, žiadne výbuchy smiechu... Vzdávame predsa úctu ľuďom, ktorí boli natoľko štedrí, že po smrti darovali svoje telá na vedecké účely, aby sme sa aj my, budúci doktori, mohli čosi naučiť. Navliekli sme si rukavice, vzali pinzety a skalpely a „party“ sa mohla začať. Ešte pred vstupom do pitevne som bola dosť odmeraná a rezať som nechcela – sprosto som sa chcela priživiť na robote mojich spolužiakov. Neviem, či to bolo tým smradom z pitevne alebo čo, ale po vstupe do pitevne a úvodných pokynoch som zhrabla skalpel a pinzetu a do kadáveru sa pustila medzi prvými. Za hodinku a pol sme vypitvali venu saphenu magnu v celej svojej dĺžke na dolnej končatine. Niekto sa možno čuduje, že čo nám na tom trvalo hodinu a pol, no jeden by neveril, aké sú pokožka, tukové tkanivo a povrchové fascie pevné a veru, vyžadovalo to veľa trpezlivej roboty, aby sme pitvali len saphenu magnu bez toho, aby sme prerezali všetko naokolo. Opäť platí staré dobré, kadáveru by to možno bolo jedno, ale živému človeku sotva.

Aby ste si však nemysleli, že učenie sa počas pitevného týždňa je na báze dobrovoľnosti, tak v piatok nás čakal test. A nie hocijaký, ale popitevný test, ktorý tvorí 25% známky. Preverili si nás nielen z teórie, ale čiastočne aj z praxe, keď sme dostali identifikovať 30 štruktúr končatín – z kategórií svaly, cievy, nervy.

Pitevný týždeň by som zhrnula ako celkom fajn zážitok. Nielen kvôli pitevni, ale aj kvôli tomu, že po zimnom skúškovom to bola studená sprcha, vďaka ktorej ste sa vrátili k učeniu – minimálne 6 hodín denne v študovni vás rýchlo vráti do reality. Poslednú skúšku som mala 22.januára a teda som do začiatku letného semestra mala 4 týždne ničnerobenia. Vďaka pitevnému týždňu som rýchlo vytriezvela a vrátila sa do brutálneho drislenia, ktoré anatómia prináša – čiže opäť sa mi potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Nehovoriac o tom, že to učenie je hneď o niečom inom, keď niečo vidíte naživo a nielen v knihe. V knihe máte nádherne farebne odlíšené artérie, vény a nervy, no hádajte čo – v realite asi ťažko. Pitevňa vám ukáže, že v tele je to všetko jednej farby a robiť tipos-bingo, ktoré je ktoré sa príliš neopláca – do tretice, kadáveru je to jedno, živému pacientovi not so much.

Mňa už teraz čaká zaslúžený oddych a hádajte čo, vlak mi ide za pol hodinku, čiže čas bol pekne efektívne využitý.:)

Držte sa,

Medička z Martina