2 príspevky v jeden mesiac?
Čo sú to za móresy? Rada by som vám povedala, že som si konečne vstúpila do
svedomia a každú chvíľu si sadám za PC, aby som pre vás niečo vytvorila,
ale to by som klamala nielen vás ale aj samu seba. Dôvod, ktorý ma prinútil naťukať
tento príspevok bol jednoduchý – som si istá, že každý z vás o ňom
minimálne počul a tí ostrieľanejší ho zažili aj na vlastnej koži. Ušiel mi
vlak.
Momentálne sedím vo Vrútkach na
stanici a ďalší vlak mi ide až za 2 hodiny. Wifi tu nie je (aspoň
o nej neviem), knihy som už z princípu nechala na intráku,
v kufri mám X prázdnych dózičiek, fľašu vody a tašku špinavého
oblečenia na opratie. S inventárom, ktorý som vám práve vymenovala, nie je
mnoho vecí, ktoré by som tu mohla robiť. Aspoňže ma nesklamal PC (bodaj by aj
nie, po výmene harddisku, o ktorej som vám písala pár týždňov dozadu by
radšej mal šlapať ako hodinky, inak nech si ma nepraje). Zatiaľ, čo mi tu schne
pot na chrbte (na to prídete, keď sa budete behom snažiť vyštverať na kopec,
kde sa nachádza náš intrák, lebo sa na zastávke autobusu spamätáte, že ste si
zabudli mobil s lístkom na vlak) a pochlipkávam kávu z Minit-u,
aspoň vám zhrniem, ako asi vyzerá pitevný týždeň na našej fakulte, ktorý mám
dneškom úspešne za sebou.:)
Pitvy. Pre laickú verejnosť je to
nočná mora (keď som minulý týždeň kaderníčke povedala, že ma čakajú pitvy, tak
len naprázdno preglgla a vydesene povedala, že to by ona nedala, že na to
človek musí mať žalúdok), pre nás, študentov medicíny je to nevyhnutná súčasť
cvík z anatómie. Jediná desivá vec na celej pitevni je úprimne, len ten
smrad. Zmeska formaldehydu, etanolu a glycerínu nie je to pravé orechové
pre čuchové bunky. Ešte šťastie, že čuchové receptory majú schopnosť rýchlej
adaptácie a po čase už ten puch prestanete vnímať.
Ale to som predbehla. Pred tým,
ako vám dovolia vziať skalpel do ruky vás čakajú dva dni, kedy strávite 4
hodiny denne na ústave anatómie počúvaním prednášok o inervácii, výžive
a topografických priestoroch končatín (a pochopiteľne sa od vás očakáva,
že danú látku sa naučíte a v stredu a štvrtok prídete do pitevne
s tým, že máte šajna, čo kde leží a že niektoré štruktúry proste
prerezať nesmiete – tomu kadáveru je to jedno, ale živému človeku by ste vašim
neuváženým rezom mohli spôsobiť celkom prúsery). Prednášky nie sú také nudné,
ako sa niekomu môže zdať, ale pochopiteľne, závisí aj od daného prednášajúceho.
Každopádne sa oplatí si látku pozrieť dopredu, keďže denne sa preberajú aj 4
témy a keď nemáte poňatia, o čom sa točí, z tých prednášok
nebudete mať nič – a to nechcete, keďže počas pitevného týždňa je každá
hodinka vzácna.
Samotná pitevňa bola už iná káva.
Sprvu sme prešli malým školením o tom, čo v pitevni áno a čo nie
(skalpel sa nedrží ako príborový nôž ale ako pero – pre mňa celkom šokujúca
informácia), v pitevni žiadne mobily, žiadne výbuchy smiechu... Vzdávame
predsa úctu ľuďom, ktorí boli natoľko štedrí, že po smrti darovali svoje telá
na vedecké účely, aby sme sa aj my, budúci doktori, mohli čosi naučiť.
Navliekli sme si rukavice, vzali pinzety a skalpely a „party“ sa mohla
začať. Ešte pred vstupom do pitevne som bola dosť odmeraná a rezať som
nechcela – sprosto som sa chcela priživiť na robote mojich spolužiakov. Neviem,
či to bolo tým smradom z pitevne alebo čo, ale po vstupe do pitevne
a úvodných pokynoch som zhrabla skalpel a pinzetu a do kadáveru
sa pustila medzi prvými. Za hodinku a pol sme vypitvali venu saphenu magnu
v celej svojej dĺžke na dolnej končatine. Niekto sa možno čuduje, že čo
nám na tom trvalo hodinu a pol, no jeden by neveril, aké sú pokožka,
tukové tkanivo a povrchové fascie pevné a veru, vyžadovalo to veľa
trpezlivej roboty, aby sme pitvali len saphenu magnu bez toho, aby sme
prerezali všetko naokolo. Opäť platí staré dobré, kadáveru by to možno bolo
jedno, ale živému človeku sotva.
Aby ste si však nemysleli, že učenie
sa počas pitevného týždňa je na báze dobrovoľnosti, tak v piatok nás čakal
test. A nie hocijaký, ale popitevný test, ktorý tvorí 25% známky.
Preverili si nás nielen z teórie, ale čiastočne aj z praxe, keď sme
dostali identifikovať 30 štruktúr končatín – z kategórií svaly, cievy,
nervy.
Pitevný týždeň by som zhrnula ako
celkom fajn zážitok. Nielen kvôli pitevni, ale aj kvôli tomu, že po zimnom
skúškovom to bola studená sprcha, vďaka ktorej ste sa vrátili k učeniu –
minimálne 6 hodín denne v študovni vás rýchlo vráti do reality. Poslednú
skúšku som mala 22.januára a teda som do začiatku letného semestra mala 4
týždne ničnerobenia. Vďaka pitevnému týždňu som rýchlo vytriezvela
a vrátila sa do brutálneho drislenia, ktoré anatómia prináša – čiže opäť
sa mi potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Nehovoriac o tom, že to
učenie je hneď o niečom inom, keď niečo vidíte naživo a nielen
v knihe. V knihe máte nádherne farebne odlíšené artérie, vény
a nervy, no hádajte čo – v realite asi ťažko. Pitevňa vám ukáže, že
v tele je to všetko jednej farby a robiť tipos-bingo, ktoré je ktoré
sa príliš neopláca – do tretice, kadáveru je to jedno, živému pacientovi not so
much.
Mňa už teraz čaká zaslúžený
oddych a hádajte čo, vlak mi ide za pol hodinku, čiže čas bol pekne
efektívne využitý.:)
Držte sa,
Medička z Martina
Komentáre
Zverejnenie komentára