Skapal tu pes... ANEB MOJE PRVÉ SKÚŠKOVÉ NA MEDICÍNE

V poslednej dobe tu akosi skapal pes... Nie, že by to tu predtým bolo nejaké veľmi frekventované, ale uznajte sami, čakať 3 mesiace na nový článok – toto sme tu ešte nemali. Napriek tomu, že titulok článku naznačuje, že moja trojmesačná absencia bola spôsobená skúškovým, tak mierne zavádzam. Počas novembra som si od písania dala menšiu pauzu a užívala si život študentský – party každý týždeň si začala vyberať svoju daň. Sem-tam som pofotila nejaké materiály, aby moje články neboli len nudné odstavce, ale aj farba tu a tam.

Pomaly došiel december a veci začali naberať na obrátkach – 13. týždeň semestra sa niesol v znamení 2 zápočtov, 14.týždeň detto a v 15.týždni ešte jeden posledný. December bol teda zabitý od začiatku až (takmer) do konca. Povedala som si preto, že aspoň počas Vianoc si dám relax. Relax sa však nekonal... Vianoce som si neužila, pretože furt mi po rozume behalo to, čo ma čaká po nich. Učenie. Veľa učenia. 2.januára sa totiž začína skúškové. A nie hocijaké skúškové. Moje prvé skúškové v živote.  

Hneď na úvod by som sa s Vami rada podelila o to, čo mi v súvislosti so skúškovým (a skúškami) začalo riadne zdvíhať tlak posledný mesiac. Mali sme stretko s bývalými spolužiakmi z gympla – na tom by nebolo nič zlé. Reč sa zvrtla na to, čo nás čaká počas skúškového, koľko skúšok, aké a z čoho. Vyslúžila som si riadne šokované pohľady, keď zo mňa vyšlo, že mám len 2 skúšky. A to si akože na medicíne? Ako to, že máš len 2 skúšky? Ozvali sa spolužiačky, ktoré študujú na jednej nemenovanej VŠ v Trnave, že oni ani neštudujú medicínu a majú 6 skúšok! 6 SKÚŠOK! A budúci lekári majú len 2! Aký škandál! Vzápätí z mojich bývalých spolužiačok vyšlo, že na každú z týchto skúšok sa majú učiť (až) 50 stranové materiály a budú rady, keď tie skúšky porobia. S obdobou vyššie spomenutej debaty som sa stretla aj počas Vianoc na návšteve u rodiny. Keď moja krstná počula o tom, že ja mám na MEDICÍNE len 2 skúšky (ako som si to mohla dovoliť) a jej syn (môj bratranec) má skúšok 5, takmer ju ranila mŕtvica. Kam to preboha chodím do školy?

V prvom rade by som rada podotkla, ľudia, neporovnávajte neporovnateľné! Zdanie často klame a je tomu tak aj v tomto prípade. Slečny z Trnavy plačú, že majú 6 skúšok a na každú sa učia 50 strán – čo nám hodí 300 strán dokopy. Potom som tu ja a moji spolužiaci medici – na skúšku z latiny sme sa učili 200 stranovú knihu a na biofyzu sme mali odporúčané 3 knihy (pokiaľ ste neuprednostnili vypracované otázky) – prvá má 500 strán, druhá 200 a tretia 300 strán. 1200 strán na 2 skúšky. Ešte stále sa sťažujete?  Zhrnutie? Len preto, že mám počtom menej skúšok neznamená to, že sa flákam a mám sa menej učiť ako študenti z iných škôl len preto, že oni majú naoko viac skúšok. Toť vsjo...

I keď je pravda, že prvú skúšku som mala až 16.januára, a bola to „len“ latinčina, mala som rešpekt. Predsa len, prvá skúška, moc som nemala poňatia o tom, do čoho leziem. Áno, čo-to som počula od starších spolužiakov, ale napriek tomu som si vravela, že je rozdiel stokrát počuť ako raz zažiť. Som si istá, že podrobný proces mojej prípravy Vás nezaujíma, takže len v skratke – január (do 22., kedy som mala biofyziku) som strávila učením sa. Samozrejme, nebolo to žiadne hardcore učenie 15 hodín denne, ale všetko som si pekne rozvrhla – každý deň po troške a ešte som stíhala aj nejaké tie voľnočasové aktivity a samozrejme, prácu okolo domu (rodičia majú totiž za to, že keď si doma a nie na intráku, je úplne normálne zapriahnuť ťa do roboty, bez ohľadu na to, či máš skúškové alebo nie). Počas skúškového som v sebe objavila napríklad nové skryté talenty – nikto nevyglančí kúpeľnu a WC lepšie – a rýchlejšie – ako ja, zabehla som svojich prvých 10km v živote, zistila, že moje pečenie nie je vôbec zlé – všeličo, okrem schopnosti vydržať pri učení dlhšiu dobu).  

S tým, ako sa dátumy mojich skúšok blížili, pochopiteľne, začalo to registrovať aj telo – začala som zle spávať, budila som sa skoro ráno s myšlienkou „nespi, ty lenivec a vypadni sa učiť“ a aj moje stravovacie návyky išli do čerta – mala som problém do seba dostať polovicu toho, čo zvyčajne. Každopádne, skúšky prišli. Môj výkon dokážem zhrnúť jednoducho – prišiel som, videl som, zvíťazil som. A dnes sa s odstupom času na toto skúškové pozerám ako na totálnu pohodku, tzv. zahrievacie kolo. Na to, ako som stresovala, to bola úplná gombička. Bodaj by také boli aj ostatné skúškové...:)

Teraz čo? Rozvrh na ďalší semester už je, no videla som ho len z rýchlika. Hlavné je, že ešte stále mám viac ako 2 týždne prázdnin pred tým, ako sa opäť vrátim do Martina a plánujem si tento čas riadne užiť. Držte sa a sľubujem, že sa ČOSKORO vidíme pri novom článku.:)

S pozdravom,
Medička z Martina