A je to tu. Po troch mesiacoch prázdnin nadišiel ten
deň, kedy sme oprášili viac-menej slušné oblečenie a išli na zápis na
výšku. Pre niekoho klasika, niet sa nad čím vzrušovať. Ale čo prváci? Kámo, pre
nich to je míľnik jako sviňa. Aj pre mňa bol. Keď už nie pre nič iné, tak aspoň
pre tú hromadu papierov, fotiek, potvrdení od doktora a autogramov na
súhlas s týmto, s hentým a s tamtým, čo sme odovzdávali. Keby sa boli pridali
ešte blesky z fotoaparátov, tak by som sa cítila ako celebrita (v aule je
skutočne červený koberec, keď už sme pri tom).
V prváku na výške sa človek môže cítiť ako celebrita,
no aj tak je mu to vlastne prd platné. Poviem to narovinu, v prváku si
hovno. Pomerne vyhúkaný zo života, ešte vždy zvyknutý na mama-hotel
a neklamme si, od cieľovej rovinky vzdialenej 6 rokov, kde sú všade
naokolo transparenty „MUDr.“ máš ešte poriadne ďaleko.
Keďže som wannabe-medička, logicky by moje záľuby mali zahŕňať fyzikálne merania, výpočet
pravdepodobnosti výskytu recesívneho homozygota v populácii alebo overovanie
krivky rozpustnosti v praxi, ešte vždy mám v sebe určitý plameň pre
písanie – výpary z chemických labákov ho vo mne ešte nadobro nezahasili.
Píšem už nejaký ten piatok (a že tých piatkov za posledných cca. 10 rokov
bolo), do novín, časopisov alebo len tak sebe pre radosť.
Práve tak sa zrodila myšlienka na tento blog – aj študenti
medicíny musia mať svoj pomyselný ventil a verte mi, na ten si vždy čas
nájdeme. Cieľom tohto blogu je samozrejme, priblížiť „život študentský-život
medický“ aj vám ostatným, či už preto, že sa chystáte na medicínu a chcete
približne vedieť, čo vás čaká, alebo ste z medicíny už dávno vyliezli
a chcete sa pobaviť na tom, čo nastupujúca doktorská generácia pokladá za
náročné. Dôvodov pre čítanie blogov je milión, dôvodov pre čítanie medických
blogov ďalších XYZ – nebojte sa, ja ten váš vyšetrovať nebudem. Musím sa však
priznať, že nie som neviniatko, ktoré by myslelo len na druhých – na založenie
tohto blogu som mala aj pár sebeckých dôvodov. V skratke, keďže verím, že
o pár rokov do tej MUDr. rovinky dobehnem a keďže každého
pravdepodobne (aspoň raz za život) pochytia pocity sladkej nostalgie, chcem,
aby tento blog poslúžil aj ako určitý denník (mesačník? polročenka? ročenka?),
ktorý si budem môcť raz prečítať a pobaviť sa na svojom pochabom mladom ja
a pospomínať na staré dobré školské časy.
Myslím, že na úvod by pomaly aj stačilo. Ak by ste mali
záujem o nejaký špecifický post (hlavne štúdium-medicíny-related), dajte mi
vedieť. Čoskoro sa vám opäť ozvem s novým príspevkom. Zatiaľ sa
s vami lúčim a bez ohľadu na to, či ste na medine, inej výške, na
strednej alebo kdekoľvek, želám vám úspešný začiatok akademického/školského
roka... 😊
S pozdravom, Medička z Martina
Komentáre
Zverejnenie komentára