„Covid-19 je len obyčajná chrípka, načo robiť paniku, však to prejde.“

Ahojte,

Pôvodne som sa nechcela k tejto téme vyjadrovať. Predsa len, ak sa chcete vystrašiť, stačí vám kukať telku alebo čítať apokalyptické články na internete. Mňa teda internet nestraší, skôr ma vytáča, obzvlášť ľudia, ktorí nikdy v živote okolo mikrobioly ani nešli a sú múdri ako rádio. „Corona je len obyčajná chrípka, načo robiť paniku, však to prejde“ a podobné sračky.

Dôvod, prečo som sa rozhodla k horúcej Covid-19 téme vyjadriť aj tu, na blogu, nie je preto, že ja by som sa chcela hrať na múdru ako rádio. To sotva. Je mi úplne jasné, že tak ako väčšina ľudí, ani ja o ňom neviem všetko. Mám len o čosi lepšiu predstavu, čo to môže byť za pliagu, keďže v decembri som spravila skúšku z mikry. Hlavným dôvodom, prečo vám však píšem tento článok je ten, že sa ma tento problém priamo dotýka, nakoľko študujem to, čo študujem. Bola nám prerušená výučba, šiestakom boli zrušené štátnice, vyzerá, že semester bude predĺžený a teda aj skúškové bude trvať do neskorého júla... Nebolo to tak dávno, čo sme sa voľne pohybovali po nemocnici v Martine. Pár dní na to sa v Martine objavil prvý prípad... Keby som aj neriešila toto „odborné“ hľadisko, tak blog som zakladala s úmyslom toho, že keď si ho o pár rokov prečítam, budem tu mať spomienky na to, čo som prežívala počas svojich študentských rokov. Skúšky, lásky a tento rok je to celosvetová pandémia Covid-19. Takže ak ju prežijeme, chcem si o pár rokov prečítať, ako ju moje 21-ročné ja vnímalo v časoch krízového stavu.

O Covid sme prvýkrát začali počúvať niekedy v januári. Presnejší časový údaj si naozaj nepamätám,  keďže v tom čase bola táto infekcia zatiaľ len v Číne, takže my, Európania, sme si mysleli, že sme príliš ďaleko a nevenovali sme jej prílišnú pozornosť. Doteraz si pamätám, ako sme boli s kamoškou v Berlíne v druhej polovici januára a ona mi každé ráno čítala, že pribudli novšie a novšie prípady a že čo je to za sviňu, ten Covid. Ja som si vravela, že no a čo. Je to ďaleko, to prehrmí. Až postupom času som sa začala dozvedať, že Covid sa neobjavil v januári, ale už v decembri. Keď naňho upozornil jeden vedec (resp. lekár, nepamätám presne), šupli ho do basy za šírenie poplašnej správy. Vo väzení na Covid umrel. Medzičasom začalo ľudí s Covid pribúdať, stále ich bolo viac a viac, a až potom to začalo čínskej vláde dochádzať, že nie, ten chalanisko neoj*bával ani nešíril zbytočnú paniku, ale že Čína je v peknej brinde. To sa ale už Covid medzi Číňanmi šíril ako horúci zemiak... Počúvali sme horšie a horšie veci a medzi nimi aj to, že ľudia stále cestujú (niektorí to majú na saláme dodnes a ešte stále hľadajú lacné letenky do sveta, lol). A tak sa Covid rozniesol.

V dnešnej dobe je štatistika najhoršia pre Taliansko. Krajina nespútaného temperamentu zrazu zatvára svoje hranice, sever Talianska je strážený zo všetkých strán a ľudia môžu ísť len do práce a domov (niektorí ani do tej práce nesmú). Niekde som začula, že Miláno je tak vyľudnené, že také nebolo ani počas bombardovania počas 2.svetovej vojny. Taliansko, krajina, kde som pred 2 rokmi bola na stáži a neskutočne sa mi tam páčilo. Taliansko, krajina, ktorá je vzdušnou čiarou od nás 330km. Zrazu Covid nie je až tak veľmi ďaleko ako sme si mysleli...

Je bližšie, ako sa zdá. Minulý piatok 6.3.2020 sa u nás na Slovensku potvrdil prvý prípad. 52 ročný pán, ktorý NEcestoval. Zato jeho syn áno. Vo svete (a v Taliansku obzvlášť) zúri Covid a on sa tam s frajerkou (či partnerkou, to neviem presne) vybral na dovolenku do Benátok. Otcovi doniesol naozaj špeciálny suvenír – infekciu v podobe Covid-19 – kreativita sa naozaj musí oceniť. :)

Aby ste si nemysleli, ľudia sa nezačali blázniť až v piatok. Už dávno predtým im šibalo a vykupovali potraviny, rúška a antibakt. gély. Tie gély pravdepodobne na to, že si nevedia umývať ruky či čo, rúška asi preto, že majú pocit, že kúsok papiera ich zachráni (už tisíckrát som na fb písala pod rôzne príspevky o Covid, že rúško ochráni len tvoje okolie, ak ty si chorý a dáš si ho... Ak si ho dáš ako prevenciu pred nakazením, you’re wasting your time and money.). Napriek tomu minulý týždeň už nebolo v Martine ani jedno rúško... A ľudia chodili na nákupy vykupovať desiatky kíl múky, ryže a cestovín.

Moje najobľúbenejšie „obdobie“ bolo, keď ľudia spomenuté rúška vykúpili a potom ich začali predávať na internete. Rúško, ktoré som v lekárni kúpila za 0,10€ som zrazu videla na internete od 2,50€ vyššie. Rovnako som takto zahliadla antibakteriálne mydlá za horibilné sumy, kde sa pani ešte chválila, že v Martine už nie sú, lebo ona vykúpila posledné. Keď sa niekto ozval, že sa predsa jedná o antibakteriálne mydlá, nie o antivírusové mydlá, tak pani odfotila zadnú stranu mydla, kde boli vypísaní baktérie aj vírusy, na ktoré mydlo účinkuje (medzi nimi aj coronavírusy). V zápale si však nevšimla, že odfotila aj dátum spotreby mydla, a tam bol október 2019. :) Čiže ľudia sú vychcanejší a vychcanejší a chcú ryžovať na vystrašených Slovákoch... Škoda, že v niektorých prípadoch im to aj vyjde...

Priamo mňa sa začala Covid dotýkať v piatok – v ten deň, keď bol potvrdený prvý prípad nákazy v SR. Večer prišlo vyjadrenie od našej p. dekanky, že na najližšie 2 týždne ruší praktickú (klinickú) výučbu. Jednalo sa prevažne o elimináciu kontaktu nás, medikov, s pacientmi (lebo keďže vieme, že mladí vedia mať Covid a byť asymptomatickí, tak aby sme im niečo nepriniesli, resp. aby sme v opačnom prípade niečo z tej nemocnice neodniesli a nenakazili si rodiny a známych). No taktiež týmto opatrením bola snaha aj o to, aby sme nechodili do nemocnice a teda nemíňali dezinfekciu a rúška, ktorých je tam akútny nedostatok (lebo tupá Slovač ich všetky vykúpila). Čo z toho vyplývalo pre nás? Yes, máme len 2 cviká (ktoré sa neučia v nemocnici) a potom môžme ísť domov.

Zredlo mi až v nedeľu. Deň žien som oslavovala som svojím frajerom. Večer som sa s ním rozlúčila, odišiel domov a ja som šla do fitka. Po tom, čo som sa vrátila na intrák ma privítalo 56 nových správ v našom skupinovom chate. Škola sa ruší. Komplet. Na najbližšie 2 týždne. Taktiež, ak čím skôr nevypadneme z intráku, o pár dní ho uzatvárajú do karantény.

Nikdy v živote som nebola tak bleskovo zbalená.

Dnes už je to 4.deň, čo som doma. Slovensko má 16 nakazených. V našom kraji sú zavreté všetky stredné školy, v našom meste ako bonus k tomu aj základné školy aj škôlky. Mnohí ľudia to však majú na saláme. Nemôžu sa s kamošmi stretnúť v škole? Tak idú spolu von. Detičky sa nemôžu spolu hrať v škôlke, tak ich matky berú na preplnené ihriská (to, že je pekné počasie tomu všetkému ešte pomáha). Dnes ráno som si bola zabehať. Pôvodne som si myslela, že budem ako mimozemšťan v meste duchov. Pravda je taká, že na to, že chodím behať po celkom odľahlých častiach nášho mesta, nikdy v živote som na svojej 5km trati nestretla toľko ľudí.

Sú tu 2 skupiny ľudí – tí, ktorí absolútne panikária, majú zásoby na 2 roky dopredu a potom sú tu tí, ktorí to majú absolútne u prdele. Však je to „obyčajná chrípka“. Keď sa ich snažíte konfrontovať a vysvetliť im, že nie, toto chrípka nie je, môj zlatý, toto je obojstranný intersticiálny zápal pľúc, na ktorý môžeš skapať ako nič, resp. ak ho prežiješ pľúca budeš mať do konca života v riti, tak si stále trepú svoje. Taktiež sa mi riadne otvára nožík vo vrecku, keď niekto začne splietať o tom, že veď chrípkou sa ročne nakazia milióny ľudí a vôbec sa okolo toho nerobí také haló a potom príde Corona so svojimi „pár tisíckami“ and people lose their shit. Dajme si pár faktov. Úmrtnosť chrípky je 0.1% napriek tomu, že toto 0.1% číslo môže v skutočnosti predstavovať aj milión ľudí. Corona má síce „len“ tisícky úmrtí, ale v pomere k počtu nakazeným nám vychádza, že úmrtnosť na COVID-19 je 4%. Takže prosím, neporovnávajte v mojej prítomnosti chrípku s Covid-19 ak nechcete, aby som vám flákla jednu cez papuľu. Včera som dokonca videla, že niekto porovnával úmrtia Covid-19 s úmrtiami spôsobené kardiovaskulárnymi ochoreniami a to som už fakt myslela, že toho človeka si vysledujem a nakopem ho do riti. Fakt som totiž nevedela, že KVS ochorenia sú nákazlivé :)

Ohľadom mojej maličkosti... Možno vás bude zaujímať, ako to prežívam ja. Nemyslím si, že panikárim, to vôbec. Som si vedomá faktov, som si vedomá reality, takže to jedine spôsobuje, že som obozretnejšia. Vôbec nemáme doma nejaké brutálne zásoby (len to, čo vždy, keďže sme 4 členná rodina a niečo jesť musíme), antibakt. gél sa mi pomaly míňa, no nemám z toho záchvaty paniky, proste si budem viac umývať ruky mydlom a rúško tiež nevlastním :D

Zmeny, ktoré som zaviedla v súvislosti s COvid-19 sú jedine tie, že nechodím do fitka. Snažím sa zdržovať čo najviac doma, niekedy si vybehnem do obchodu (moje nákupy väčšinou obsahujú tak 3 veci, tak ma prosím, nesúďte, že vychádzam z domu, ale proste som hlava deravá), s frajerom sa snažím nechodiť von každý deň, len tak povedzme každý druhý... Fitko som obmedzila preto, že predsa len sa jedná o uzavretý priestor do určitej miery a aj keď majú ozonizér, neverím tomu, že to tam bude úplne sterilné. A predsa len, do fitka môže prísť ktokoľvek – v pondelok som si tam vypočula rozhovor nejakej paničky, čo sa týždeň pred tým vrátila z Talianska, takže dovi. Chodievam si jedine zabehať von (ako som spomínala, na odľahlejšie časti mesta, ale to som robievala vždy pokiaľ som behala vonku a nie vo fitku) a inak cvičím doma. Je mi úplne jasné, že čo sa týka progresu to moje cvičenie doma nebude také efektívne, ale kašlem na to. Moje zdravie je mi teraz prednejšie.

Mojím druhým preventívnym opatrením je to, že vo zvýšenej miere si posilňujem imunitu. Jem oveľa viac zeleniny, ovocia, taktiež aj beh miernej intenzity imunitu podporuje :) Okrem toho užívam A-Z komplex vitamínov, ale ten užívam vždy, keď sa vonku ochladí, takže tento mám „rozpapaný“ už od novembra, keďže je to celkom veľké balenie. Samozrejme, umývanie rúk a o čosi zvýšenú hygienu snáď zdôrazňovať nemusím.    

A teraz, čo by som chcela od vás (ak si teda dáte poradiť)... Prosím vás, dávajte si na seba pozor. Znova opakujem, toto nie je šírenie žiadnej paniky. Len proste myslite na to, že pred Covid vás nezáchrani nič iné, ako Vy sami – hovorím o Vašej imunite v prvom rade. Takže sa ládujte zeleninami, ovociami, zázvorovými a bylinovými čajmi, dajte si sem-tam do tela. V druhom rade, keď vravím o tom, že zachránite sa jedine vy sami – nehazardujte. Do toho posraného Milána môžete ísť aj za rok, do toho fitka alebo na plaváreň za mesiac, keď to trošku pokape... Buďte doma najviac, ako sa dá. Vetrajte, kýchajte do ohybu lakťa, umývajte si ruky, a šanujte si vitamíny a živiny. Ak nemusíte, nenavštevujte svojich babky a dedkov. Zavolajte im, povedzte im, ako sa chrániť a vysvetlite im, že sa u nich zastavíte hneď, ako sa to trošku ukludní. Vaši starí rodičia to totiž môžu odsrať úplne najhoršie z nás všetkých.

Proste buďte obozretní a rozumní.

Ja idem teraz dúfať, že sa dožijeme štvrtáku.

Zatiaľ čaute.

Medička z Martina