Medička z Martina

Ahojte! Po dlhšej odmlke som konečne tu. Je to už viac ako mesiac od toho, čo som dala zbohom 2. ročníku a mohla si na instagram hodiť krásne otrepanú story: „2/6 ☑ .“ Vôbec to nebolo o tom, že by som sa chcela chvastať, alebo že by som chcela spôsobovať nervy mojim spolužiakom, ktorí ešte neskončili... Skôr som chcela dať najavo na všetky hory a doly, že po semestri ako vystrihnutom z psycho trileru, som konečne voľná a môžem ísť von s priateľmi, bez výčitiek, s prázdnou hlavou. Že nemusím kalkulovať ako bláznivá, koľko času na učenie mi ostane, ak by som dala prednosť kamošom a zábave pred tými poondenými bichľami. Že prichádzajú 2 mesiace, kedy budem zase bezstarostná, typicky pošahaná ja, žiadne testy, žiadne skúšky, žiadny idioti, ktorí by sa mi na túto horskú dráhu snažili dať ešte viac stúpaní alebo držkopádov. Je to síce už mesiac, no mne to ešte vždy nedochádza. V kútiku duše ešte vždy rozmýšľam, či je to fakt reali...

Milí čitatelia, Máme tu február... Ešte toť pred chvíľou som bola vytrasená ako osika, že mám pred sebou „krst ohňom“ v podobe jedného z najťažších skúškových ever a teraz je to už 9 dní, čo sedím doma a snažím sa spracovať, že som to dala. Prišiel február a s ním aj zaslúžené voľno – čo tam po tom, že po 9 týždňoch učenia mám voľna len 1,5 týždňa... Pre mňa je to to najzaslúženejšie voľno a som neskutočne vďačná aj za tých pár dní. Semester sa začína v pondelok. Aby sme nevyšli z cviku, hneď v pondelok nás (môj dvojkrúžok) čaká aj prvý test. A aby sme duplom nevyšli z cviku, v utorok nás čaká ďalší... Opustila nás anatómia a histológia, fyziola a biochemka žiaľ ešte nie – takže aby sme nezabudli, hneď prvé 2 dni semestra dostaneme bombu medzi oči v podobe typických testíkov z týchto dvoch skvostov. Moja stratégia? Obe sa plánujem učiť večer vopred. A prečo ten flákavý prístup? Lebo verte mi, p...

Milá medicínska obec, Určite ste si zvykli na to, že keď človek študuje medicínu (resp. stačí, aby spravil prijímačky) tak pravidelne dostáva jednu otázku. Po tom, čo sa debata zvrtne na to, čo študujete a vylezie z vás medicína, tak prvá reakcia je pravdepodobne „hmmm, to je ťažká škola“ a nasledujúca (samozrejme s dramatickou pauzou, pretože keby to na vás dotyčný vybalil hneď, tak by to nemalo taký efekt) je: „a už aj vieš, čo presne z tej medicíny by si chcel/a robiť?“. Čo tam po tom, že vy ste si ešte len ledva zmočili čumák v učive teoretických ústavov, od začiatku musíte aj vedieť, kde potom s titulom jedného dňa zakotvíte... Nebudem klamať, aj ja som na medinu išla s tým, že som si myslela, že mojím chlebíčkom by jedného dňa mohlo byť kožné. Stačili prvé 2 týždne výučby v prváku a vedela som, že rozhodnúť sa, čo so sebou, je ešte neskutočne ďaleko a vôbec to nemusím riešiť (tobôž nie teraz) lebo sa to určite ešte 529360k...