Medička z Martina

Pozn. autorky: Klamlivý názov alebo skôr pokus o názov, ktorý má šmrnc. Prvé DVA mesiace na medicíne by nezneli tak cool... Nehovoriac o tom, že americkí vedci zistili, že každého zaujíma, čo sa deje v PRVÝ: deň/ mesiac/ rok... To, čo je potom už netrápi nikoho. (Amerických vedcov som si samozrejme vymyslela, ale poznáte to, ľudia veria všetkému, čo americkí vedci zistili). Aby som ale povedala úplnú pravdu, tak tento článok by som bola pridala aj skôr, ale môj počítač sa rozhodol nespolupracovať. Pred dvoma týždňami sa jeho pevný disk na mňa vykašľal, od vtedy som obvolávala servisy a oživenia sa dočkal až včera. Dvojtýždňový stav kómy sa však nezaobišiel bez vedľajších diagnóz a počítač skončil s amnéziou – konkrétne som prišla o všetky dáta, ktoré som v ňom kedy mala. To zahŕňa aj príspevky na blog, ktoré som mala nachystané a čakali na uverejnenie. Preto odvčera píšem ostošesť a zachraňujem, čo sa dá.   Veľmi rada by som vám pri...

Dočkali ste sa! Nový príspevok je tu – i keď jemne nasiaknutý antibiotickým oparom, lebo povedzme si úprimne, tento martinský vzduch nemá tropické črty ani zďaleka. Pôvodne to začalo ako nevinný kašeľ, na ktorý by stačili aj voľnopredajné lieky, no karma je karma, nakoniec to skončilo ako zápal nosohltana hodný víkendovej pohotovosti. S malou dušičkou som klopala na dvere a modlila sa, aby ma nevyhodili – s kašľom sa predsa na pohotovosť nechodí. Nakoniec mi bolo povedané, že s banalitami typu kašeľ sa nechodí jedine na urgent, na pohotovosti ma privítali s otvorenou náručou... Nasadili antibiotiká (môj hrubý odhad je, že nejaké ekrazity, keďže lekárka hneď odporučila aj probiotiká) a ja som celá spokojná (vrámci možností) šla domov. Nadopovaná liekmi a naliata čajíkmi sa momentálne cítim len na 2 veci: buď driemať alebo prespať pol života. Keďže je mi jasné, že naučiť sa nenaučím asi nič, tak aspoň som vytiahla notebook a idem si trochu pos...