Medička z Martina

Milá medicínska obec, Určite ste si zvykli na to, že keď človek študuje medicínu (resp. stačí, aby spravil prijímačky) tak pravidelne dostáva jednu otázku. Po tom, čo sa debata zvrtne na to, čo študujete a vylezie z vás medicína, tak prvá reakcia je pravdepodobne „hmmm, to je ťažká škola“ a nasledujúca (samozrejme s dramatickou pauzou, pretože keby to na vás dotyčný vybalil hneď, tak by to nemalo taký efekt) je: „a už aj vieš, čo presne z tej medicíny by si chcel/a robiť?“. Čo tam po tom, že vy ste si ešte len ledva zmočili čumák v učive teoretických ústavov, od začiatku musíte aj vedieť, kde potom s titulom jedného dňa zakotvíte... Nebudem klamať, aj ja som na medinu išla s tým, že som si myslela, že mojím chlebíčkom by jedného dňa mohlo byť kožné. Stačili prvé 2 týždne výučby v prváku a vedela som, že rozhodnúť sa, čo so sebou, je ešte neskutočne ďaleko a vôbec to nemusím riešiť (tobôž nie teraz) lebo sa to určite ešte 529360k...